literature

Cierny Zmaj a Biela San

Deviation Actions

Azraelangelo's avatar
By
Published:
149 Views

Literature Text

Čierny Zmaj a Biela Saň


Hlboko v horách porastených bohatým lesom sídlil v temnej jaskyni čierny zmaj. Už to bola dlhá doba čo z nej nevyšiel. Povrávalo sa, že z nej nevychádzal vôbec. Ľudia sa ho ale báli pretože čierny zmajovia boli vždy hroziví. Často sa z hory ozýval jeho strašidelný rev z ktorého tuhla krv v žilách a kravám sa vo vemenách mlieko kazilo. Niekoľko statočných junákov sa za nim vybralo no nikto z nich sa nevrátil. Zmaj nechcel aby ho niekto otravoval v jeho jaskyni. Správy o úmrtiach junákov, ktorí sa k nemu vybrali, ľudí znepokojovali a báli sa zmaja ešte viac.

- Čierny zmaj vždy prinášal len skazu ako celé toto plemä. – sťažovali sa ľudia svojím vladykom.

- Bojovať s nim ale nemá zmysel. Je príliš mocní. Mávnutím chvosta by nás všetkých zmaril! A pokiaľ mu dáme pokoj, tak dá pokoj aj on nám. – snažil sa vladyka vysvetliť svojmu ľudu. Ľudia však ale mali strach i tak a preto sa rozhodli opustiť svoje osady aby našli miesto kde by sa cítili bezpečnejšie.

Nie všetci však súhlasili a niekoľko najmocnejších mužov sa vybralo do hory za zmajom. Boli ozbrojení ako sa len dalo. Hneď ako sa objavili pred jaskyňou, zmaj vyšiel.

- Čo tu chcete háveď červia? Skapte mi z očí! – zahrmel zmaj najprv podobrotky.

- Naši ľudia opustili naše osady lebo sa ťa boja. Prišli sme sa preto s tebou porátať! – prehovoril najmocnejší z mužov.

- Tak nech je teda po tvojom! – povedal zmaj a udrel po ňom labou, že jeho kosti rázom pohltila zem na ktorej stál. – A vy ostatní skapte preč lebo vás rovnaký osud stretne! Muži si ale nedali povedať a zmaj ich chvostom zmietol zo skaly a kosti si dolámali. Už teda nebolo nikoho, kto by zmaja otravoval.

V doline kúsok od opustených osád žila jedna deva. Bola to vedma a ľudia k nej občas chodili po rady inokedy len zablúdili a ona im ukázala správnu cestu. Hovorilo sa, že žiarila čistou krásou. Táto o zmajovi vedela ale nebála sa ho. Vedela, že jej neublíži pokiaľ nepôjde za nim do jaskyne. Aj keď ľudia naliehali aby miesto opustila spolu s nimi, odmietla opustiť svoj domov. No robilo jej starosti čo sa stalo. Zmaj zasial do ľudských sŕdc strach a to sa jej znepáčilo a tak sa za nim napokon vydala no nebála sa ho.

- Počúvaj ma dobre! – zakričalo jemné žieňa do jaskyne. – Ľudia z doliny odišli pretože sa ťa boja! Doteraz sa im tu dobre vodilo. Niet pre nich lepšieho miesta bez biedy a psoty ako bola dolina kde žili v radosti!

- Zmizni! – ozvalo sa z hĺbky jaskyne.

- Nie, ty poď sem keď s tebou hovorím! – zrúkla deva na zmaja. Ten bol chvíľu ticho. Zdalo sa, že sa rozčertenej vedmy bál.

- Nemôžem. – ozval sa z jaskyne sykot. Vedma sa teda rozhodla vstúpiť do temnej jaskyne. Nebolo v nej takmer nič vidno no bledá deva odrážala dostatok svetla aby videla na svoje kroky. Po chvíli sa aj dostala k zmajovi. Ten stál na mieste a zakrýval sa krídlami.

- Prečo sa predo mnou skrývaš? – opýtala sa zmaja. Prišlo jej zvláštne, že tak obrovský drak má pred ňou strach. Mohol by ju zmárniť malíčkom. – Ľudia kvôli tebe odišli z doliny!.

- Tak je dobre! Už som ich nevedel vystáť. Len nech sú preč! – zasypel zmaj.

- Prečo chceš aby boli preč? A prečo sa predo mnou skrývaš? Pýtam sa ťa znovu. – Opýtala sa ho vedma už pokojnejším hlasom, že hádam jej už odpovie na otázku.

- Nechcem ich už vidieť. Nikoho! Bez nich je lepšie! - zahrmel zmaj. – Už tu raz bola biela čarodejnica ako ty. Očarovala ma a potom odišla. Ostala po nej len prázdnota. Nechcem na to doplatiť znovu! Skap odtiaľto bo inak sa s tebou porátam po svojom! – zasyčal. Vedma sa po týchto zmajových slovách pobrala späť do svojej chatrči v kmeni obrovského stromu. Mala aj trochu strach ale aj jej prišlo zmaja trochu ľúto. Vedela akú neplechu dokáže v živom tvorovi napáchať zamilovanosť.

Na druhý deň bola teda v hore nazbierať lesné plody a huby, z ktorých navarila pre zmaja jedlo. Pochopila, že koreňom všetkého je jeho zármutok. V jaskyni počula ako mu v bruchu škvŕka pretože nevychádzal von a nič nejedol. Vybrala sa teda za nim znovu aj s jedlom ktoré položila pred jaskyňu a odišla. Takto za nim chodila niekoľko dní. Zmaj nevedel odkiaľ sa to jedlo bralo. Najprv ho len nedôverčivo oňuchával či ho náhodou niekto nechce otráviť hubami. Veľkú chuť do jedla i tak nemal a preto nezjedol všetko. Raz ale videl ako sa pred jeho jaskyňou pohla vedma a tak ju odhalil. Na to vedma niekoľko dní po sebe nachádzala pred jaskyňou jedlo, ktorého sa ani nedotkol. Najprv si to nevšímala pretože občas nechal nedojedené zvyšky ale keď už skoro nemala kam jedlo dávať, tak jej to začalo vŕtať hlavou. Prišla na to, že ju musel zbadať aj keď sa snažila jedlo nosiť potajme. Vkročila teda znovu za zmajom do jaskyne.

- Prečo si nezjedol čo som ti priniesla? Nemôžeš takto hladovať naveky. Musíš niečo jesť inak z teba ostane len kosť a koža.

- Tak bude možno lepšie. Nechcem od teba nič! Už som sa poučil z minulosti a nebude sa opakovať. Nechaj si svoju starostlivosť pre seba. – zahrmel zmaj spoza svojich krídel. To vedmu trochu pobúrilo a prišla až k nemu a poodokryla jeho tvár. Dalo by jej to zabrať ale zmaj jej vlastne nechcel ublížiť a preto s ňou silou nezápasil. Miesto toho len hlboko zavrčal no vedma sa ho nezľakla.

- Veď nie si až tak hrozivý ako sa povrávalo medzi ľuďmi. – povedala vedma keď ho zazrela. Aj on zbadal ju. Bola biela až takmer žiarivá, mala dlhé červené vlasy a milú tvár. Naozaj žiarila krásou, ktorá vyžarovala aj z jej vnútra. Čierny zmaj sa k nej len naklonil a uprel svoj zrak hlboko do jej očí.

- Strať sa mi z očí a už sa sem nevracaj! – zasypel zmaj na vedmu. Tá sa však nedala odradiť.

- Chceš tu byť sám, rozumiem. Ale aj zmajovia občas potrebujú spoločnosť a viem, že aj tebe chýba, preto si taký zatvrdnutý. – povedala do jeho veľkých hadích očí.

- Nepotrebujem tvoju spoločnosť. Odíď než bude horšie! – zdvihol hlavu a ukázal smerom k východu z jaskyne. – Tvoje čary sú na mňa prikrátke! A okrem toho čo ty vieš o našom rode? Si predsa len človek. Možno si vedma ale si človek, tak isto ako aj tá čarodejnica pred tebou. Tá však bola múdrejšia keď odišla. Dobre jej je tam kde je a aj tebe bude ak teraz odídeš pretože inak ti ublížím! – počúvala vedma zmajové ryčanie ale nedotklo sa jej. Ba si dala ruky v bok, že sa ani nehne.

- Viem toho viac než si myslíš. Viac než ty! – povedala vedma. – Veď čo ty naozaj nevidíš, že som biela saň? – Keď toto povedala, zmaj k nej znovu sklonil hlavu aby si ju lepšie prezrel.

- Veď vyzeráš ako čelovek - myslel si, že si z neho iba strieľa. Na to ho pohľadila po jeho obrovskej šupinatej tlame. Zmajovi sa páčila od začiatku a tak mu to bolo príjemné. Už bol, takmer v jej moci.

- Mám múdrosť akú máš aj ty ale nepoužívam ju na ničenie a šírenie strachu ako ty. Zmenila som sa na ľudskú vedmu aby sa ma ľudia nebáli a mohla som im pomáhať až do času kým nestretnem čierneho zmaja ako ty! – ako dohovorila v prekrásnu bielu saň sa premenila. Zmaja objala a prázdne miesto v ňom sa okamžite vyplnilo.

- Odpusť. Hľadal som ťa veky a nespoznal som ťa. – prosil čierny zmaj bielu saň.

- To je v poriadku duša drahá. Ani si ma nemal spoznať až do tejto chvíle. – odpustila saň zmajovi. Tak sa ukončilo trápenie čierneho zmaja. Aj ľudia sa vrátili do doliny a už nemali strach ba chodili za nimi a prosili ich o rady a múdrosti. Začali si ich oboch veľmi vážiť a oslavovali ich. Do osád v doline prišli veľmi šťastné časy. A i keď sa časom na zmajov zabudlo, boli stále nablízku ba dokonca chodili medzi ľudí, tak aby ich nikto nespoznal a učili ich múdrosti Všehomíru.

Vedma a Zmaj by Azraelangelo



Táto poviedka už vznikla s úmyslom vytvoriť poviedku. Dalo by sa povedať, že je takým pocitovým alebo náladovým pokračovaním O šarkanovi a bielej čarodejnici.
© 2017 - 2022 Azraelangelo
Comments2
Join the community to add your comment. Already a deviant? Log In
Irsibil's avatar
V pohádkách většinou rytíři zachraňují děvy před draky... a v těch tvých povídkách děvy zachraňují draky :) Docela příjemná změna :)